Kostol svätého Egídia na centrálnom námestí míňame všetci veľmi často a mnohí z nás ho prehliadajú podobne ako tatranskú panorámu za oknami. Martina Kubičková Sabová, ktorá býva len pár metrov od neho, sa naň však na Sv. Valentína pozornejšie zahľadela, vošla dnu a odfotila si nenápadnú, sivú Madonu z Popradu priamo v kostole. Keď si večer vyhľadala jej históriu, zistila, že pravdepodobne náš najvýznamnejší historický obraz sa už presne šesťdesiat rokov nenachádza na svojom mieste, doma pod Tatrami, ale v Bratislave.

„Na stránke www.rkcpoprad.sk je uvedené, že Kostol svätého Egídia sa nachádza v strede Námestia svätého Egídia a je jeho najcennejšou stavebnou pamiatkou z druhej polovice 13. storočia. K jeho vzniku, presný dátum nepoznáme, sa viažu tri historické doklady. Dve odpustkové listiny a obraz – maľovaná tabuľa Madony z roku 1484.“

Fotografiu originálu maľovanej tabule Madony z Popradu z roku 1484 si M. Sabová našla na internete a obraz ju nadchol. „Na druhý deň som začala pátrať v Slovenskom štátnom archíve v Spišskej Sobote, kde ma vďaka tomu nazvali bádateľkou. Originály odpustkových listín z 21. mája 1326 napísané v stredovekej latinčine sme poslali na púť až naspäť do Ríma na kvalifikovaný preklad. Vedeli ste napríklad, že „villa Teutonicali“ je pôvodný názov osady, ktorá existovala samostatne spolu so starou slovanskou osadou Poprad? Ich spojením vznikol koncom 13. storočia jeden celok – súčasné centrum nášho mesta,“ spomína na dobrodružné bádanie M. Sabová.

PhDr. Mária Novotná zo Spišského múzea v Levoči jej neskôr o Madone z Popradu poskytla ďalšie informácie a odkazy na knihy, v ktorých by mohla ďalej pátrať. Podľa Antona C. Glatza, autora knihy Umenie Slovenska, Bratislava, 1994, sa tabuľa do Slovenskej národnej galérie (SNG) dostala dosť zložitou cestou. V roku 1927 ju Vlastivedné múzeum ako deponát cirkevnej správy kostola v Poprade požičalo na reštaurovanie Jánovi Hofmanovi, vedúcemu vtedajšieho Referátu pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Do SNG bol obraz presunutý v roku 1957, galéria ho prebrala od reštaurátora Petra Kerna z Liptovského Mikuláša. Odvtedy je v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Maľovaná tabuľa Madony z Popradu z roku 1484 je jediný, najstarší a pravdepodobne aj najcennejší historický obraz pôvodne pochádzajúci priamo z centra Popradu. Len zhodou zvláštnych náhod je u nás iba jeho replika. A môžeme polemizovať o tom, prečo sa v Poprade doteraz o tomto obraze nevedelo. Prečo nie je vystavený na čestnom mieste a neteší sa pozornosti domácich i zahraničných návštevníkov? Ako dobre vlastne poznáme históriu nášho mesta, keď sme jednu z najvzácnejších pamiatok nechali bez pozornosti vystavenú na druhom konci krajiny? Obraz Madony z Popradu jednoznačne patrí späť na svoje miesto, do stredovekého Kostola svätého Egídia. Všetci kompetentní by sa preto čo najskôr mali zasadiť o to, aby sa tento vzácny historický unikát po dlhom čase vrátil konečne domov.